: AlelaAlela alebo alelomorfa je dediÄný základ znaku, jedna z viacerých alternatÃvnych foriem génu. Môže byÅ¥ dominantná, recesÃvna, kodominantná a neúplne dominantná.
Ak je dominantná, prejavà sa vo fenotype, aj keÄ bude maÅ¥ jedinec len jednu jej kópiu (tá druhá by bola recesÃvna).
RecesÃvna alela sa prejavà len ak je prÃtomná v dvoch kópiách, teda len keÄ chýba dominantná.
Kodominanciu môžeme pozorovaÅ¥ pri dedenà krvných skupÃn, obidve alely sa prejavia vo fenotype (krvná skupina AB, jeden rodiÄ poskytol alelu A, druhý B).
Pri neúplnej dominancià sa taktiež prejavia obe alely, rozdiel je najlepÅ¡ie vidieÅ¥ na prÃklade: Ak krÞime Äervený a biely kvet, farba kvetu ich potomkov bude ružová.
Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Alela
: ChromozómChromozóm - (z gr. chroma - farba, soma - telo) je špecifická štruktúra v jadre eukaryotických buniek, skladá sa z DNA a histónov. Histónové bielkoviny tvoria akúsi kostru, na ktorú sa namotáva molekula DNA, teda nesie genetickú informáciu. Tento fakt po prvýkrát dokázal Thomas Morgan v roku 1910.
Súbor vÅ¡etkých chromozómov v jadre sa nazýva karyotyp. Ľudský karyotyp tvorà 46 chromozómov, Äiže 23 párov. Z týchto 23 párov je 22 autosomálnych a jeden pár urÄuje pohlavie, sú to tzv. gonozómy. Ženské pohlavie u ľudà urÄujú chromozómy XX a mužské XY.
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Chromozom
: GeneráciaGenerácia je súhrnné oznaÄenie pre ľudà narodených v pomerne rovnakom Äasovom obdobà (spravidla 30 rokov) Äi roku a/alebo ľudà s rovnakými záujmami vyplývajúcimi z ich narodenia v pomerne rovnakom Äasovom obdobÃ, ako a aj oznaÄenie prÃsluÅ¡ného Äasového úseku ako takého.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Generácia
: Genotyp a fenotypGenotyp je súbor vÅ¡etkých dediÄných faktorov urÄitého organizmu; jedinec charakterizovaný dediÄnými vlastnosÅ¥ami.
Fenotyp je súhrn vÅ¡etkých (dediÄných) vonkajÅ¡Ãch znakov a vlastnostà organizmu, jedinca; realizácia genotypu.
Rozdiel medzi genotypom a fenotypom: fenotyp zahŕňa len vlastnosti, ktoré sa prejavili navonok, genotyp zahŕňa vÅ¡etky gény a alely, ktoré dotyÄný jedinec zdedil. Teda naprÃklad ak farba kvetu môže byÅ¥ Äervená alebo biela, kedy biela (a) je recesÃvna a Äervená (A) dominantná, jeho genotypy môžu byÅ¥: AA, aa, Aa. Fenotypy sú vÅ¡ak len dva, biela alebo Äervená.
Zdroje: http://sk.wikipedia.org/wiki/Genotyp
http://sk.wikipedia.org/wiki/Fenotyp
: DNADeoxyribonukleová kyselina alebo dezoxyribonukleová kyselina alebo kyselina de(z)oxyribonukleová, skr. DNK alebo DNA (angl.deoxyribonucleic acid) patrà spolu s kyselinou ribonoukleovou (RNA) medzi nukleové (jadrové) kyseliny. Nukleové preto, lebo sa nachádza predovšetkým v bunkovom jadre. DNA je nositeľkou genetickej informácie bunky, riadi rast a regeneráciu bunky. V chromozómoch je DNA uložená ako špirála - dvojzávitnica.
Zdroje:http://sk.wikipedia.org/wiki/Deoxyribonukleová_kyselina
: SNPSNP (z angl. single nucleotide polymorphism) ÄÃta sa ako snip. Sú to odchýlky individuálnych nukleotidov v sekvencià DNA. Mutácia takýchto miest prebieha veľmi pomaly, z toho dôvodu sú využÃvané na mapovanie histórie Äloveka a vytváranie jeho genetického stromu. Ich oznaÄenie pozostáva z pÃsmena a ÄÃsla. PÃsmeno oznaÄuje laboratórium alebo výskumný tÃm, ktorý ho objavil a ÄÃslo oznaÄuje poradie objavu v rámci prÃsluÅ¡ného tÃmu.
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Jednonukleotidový_polymorfismus
: ChromatÃnChromatÃn je komplex DNA a niektorých proteÃnov. Dohromady tieto látky tvoria chromozómy. Medzi jeho hlavné funkcie patrà zmenÅ¡ovaÅ¥ DNA, aby sa vmestila do jadra bunky a zvyÅ¡ovaÅ¥ kompaktnosÅ¥ DNA, aby mohla prebehnúť mitóza a meióza.
HeterochromatÃn je vysoko Å¡piralizovaný, málo sa transkribuje, pretože tesne k sebe pritisnuté Å¡truktúry neumožňujú nasadnutie transkripÄného aparátu.
EuchromatÃn je málo Å¡piralizovaný a veľa sa transkribuje.
Je možné kondenzovaÅ¥ euchromatÃna na heterochromatÃn a opaÄne. Tieto zmeny sú dôležitými regulátormi pre génovú expresiu, najmä preto, že heterochromatÃn sa takmer vôbec netranskribuje.
http://cs.wikipedia.org/wiki/Chromatin
: TranskripciaTranskripcia je proces, pri ktorom sa genetická informácia obsiahnutá v DNA prepisuje do poradia nukleotidov v RNA. Prebieha podľa rovnakých princÃpov ako replikácia, teda párovanÃm komplementárnych báz. Vždy sa prepisuje iba jedno vlákno DNA. Transkripcia je prvým krokom proteosyntézy.
Zdroj:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Transkripcia_(genetika)
: AtrofiaAtrofia je chradnutie, zmenšenie, zakrpatenie telesných orgánov, tkaniva, bunky a pod. poškodenie štruktúry orgánu v zmysle jeho zmenšenia.
Zdroj:http://www.cudzieslova.sk/hladanie/atrofia
: NeurotransmiterNeurotransmiter je chemická látka uvoľňovaná z nervového zakonÄenia na synapsii. Slúži na prenos impulzu cez synaptickú Å¡trbinu a umožňuje tak ÄalÅ¡ie Å¡Ãrenie podráždenia (v nervovom systéme) alebo vyvolanie urÄitej reakcie (sÅ¥ah svalu, vyprázdnenie žľazy).
Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Neurotransmiter
: Autonómne nervyAutonómne nervy sú osobitnou skupinou periférnych nervov, ktorých funkcie sa - až na vzácne výnimky - nedajú ovládať vedomou vôľou. Ich úlohou je regulácia vnútorného prostredia organizmu a majú úzke prepojenie s endokrinným systémom.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Autonómne_nervy
: KolagénKolagén je skleroproteÃn, extracelulárna, vo vode nerozpustná bielkovina, ktorá je základnou stavebnou hmotou podporných tkanÃv. Tvorà 25 – 30 % vÅ¡etkých proteÃnov v tele cicavcov a je zložkou medzibunkovej hmoty v podobe kolagénových vláken. V súÄasnosti poznáme najmenej 27 rozdielnych typov kolagénov.
Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Kolagén
: MutáciaMutácia je zmena genotypu jedinca. Môže prebehnúť spontánne, tj. bez vonkajÅ¡ej prÃÄiny, alebo pod vplyvom pôsobenia prostredia (indukovaná mutácia). Pokiaľ sa táto zmena nevráti do pôvodného stavu (procesom reverzie alebo reparácie mutáciÃ), prenáša sa na vÅ¡etky bunky (resp. bunkové organely, pokiaľ zmena nastala v mimojadrovej DNA), ktoré vzniknú delenÃm pôvodnej zmutovanej bunky.
Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Mutácia
: Mendelove zákony1. Pravidlo uniformity hybridov – vÅ¡etci prÃsluÅ¡nÃci prvej dcérskej generácie sú fenotypovo aj genotypovo zhodnÃ.
2. Pravidlo Å¡tiepenia znakov – keÄ sa krÞia medzi sebou prÃsluÅ¡nÃci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesÃvne znaky oboch rodiÄov.
3. Pravidlo o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Gregor_Mendel
PrÃklad: Ak krÞime bielokvetý hrach s Äervenokvetým, priÄom Äervená farba je dominantná (A) a biela recesÃvna (a).
1. Pravidlo - potomkovia budú maÅ¥ zhodný genotyp aj fenotyp (vÅ¡etci budú Äervený s genotypom Aa, teda s vlohou pre bielu farbu).
Ak skrÞime potomkov bielokvetého a Äervenokvetého hrachu, Aa x Aa.
2. Pravidlo - 25% potomkov bude bielokvetých a 75% Äervenokvetých, priÄom genotyp bude 25% aa, 25% AA, 50% Aa.
Ak si pri krÞenà vÅ¡Ãmame dve znaky, napr. farbu kvetu a tvar plodu, tieto dva znaky sa dedia nezávisle od seba.
3. Pravidlo - potomkovia môžu maÅ¥ biely kvet a guľatý plod, ale aj Äervený kvet a guľatý plod, Äi biely kvet a zvráskavený plod, jednoducho povedané, môžu vzniknúť vÅ¡etky možné kombinácie.
