V Mirovom prÃpade to bolo jednoduché. Jeho farba je rovnaká ako matkina a následne aj matkinho otca. Pri bližšom pozorovanà nachádzame odliÅ¡nosti, naprÃklad v podobe prstenca. KeÄže starý otec týmto prstencom nedisponuje, môžem predpokladaÅ¥, že naÅ¡a matka ho zdedila po babke, ktorá má sÃce zelené oÄi, ale má aj žltohnedý prstenec, z Äoho usudzujem, že sa dedà nezávisle od farby.
V Martinovom prÃpade bolo pre mňa obtiažne zistiÅ¥ odkiaľ jeho farba pochádza, pretože sa nepodobá ani na matkinu, ani na otcovu. Musela som teda hľadaÅ¥ vyÅ¡Å¡ie v rodokmeni. TroÅ¡ku sa jeho farba podobala babke z otcovej strany, ale tá podoba pre mňa nebola dostaÄujúca, aby som mohla povedaÅ¥, že pochádza odtiaľ. NajväÄÅ¡mi sa jeho oÄi podobali na oÄi otcovho bratranca. Nikde inde v rodine som takú istú farbu nespozorovala, teda je pravdepodobné, že pochádza od babkinej matky, alebo dokonca eÅ¡te od oveľa starÅ¡Ãch predkov.
Môj bratranec a sesternica ani jeden nemajú oÄi ako rodiÄia. KeÄže ich otec má modré oÄi, vylúÄila som ho ako pôvodcu hnedého a zeleného génu. Rozhodla som sa pátraÅ¥ smerom k naÅ¡ej spoloÄnej rodine. NajväÄÅ¡iu zhodu som naÅ¡la medzi bratrancom a babkinou sestrou Annou, ale teoreticky nie je možné, aby modrooký jedinec (babka) prenášal vlohu pre hnedú farbu. Môže to tiež byÅ¥ len náhoda, že sa ich oÄi podobajú a pôvodca pre túto vlohu môže byÅ¥ práve dedko, ktorého oÄi sÃce teraz vyzerajú vyblednuté, takmer modré, ale predpokladám, že je to spôsobené starobou, pretože melanocyty sa nedelia a ich poÄet zostáva rovnaký po celý náš život. V starobe zaÄÃnajú odumieraÅ¥ a teda aj farba oÄà preto bledne (Kons dátum neznámy). Podľa fotiek jeho potomkov usudzujem, že farba jeho oÄà bola podobná akú má jeho dcéra. Bohužiaľ som nemohla zÃskaÅ¥ fotky oÄà jeho rodiÄov ani súrodencov, aby som ich porovnala s ostatnými.
Zelená farba oÄà mojej sesternice je najviac kompatibilná s farbou babkinej sestry Gabriely, aj keÄ odliÅ¡nosti sa mi zdajú znaÄné. Existuje teda možnosÅ¥, že aj táto farba pochádza z dedkovej lÃnie.
Pri skúmanà rodokmeňu, ktorý som zostavila, som odhalila veľkú diverzitu farieb oÄà v naÅ¡ej rodine. Už z toho dôvodu sa mi zdala Mendelova dediÄnosÅ¥ neaplikovateľná. Tento môj dohad, potvrdilo vyvodenie si možných genotypov pre fialovú a oranžovú generáciu.Podľa tohto modelu by nebolo možné, aby hnedooký a modrooký rodiÄ, mali deti s hnedými, modrými aj zelenými oÄami súÄasne, pretože také množstvo alel nemohli niesÅ¥ (každý len dve). Za smerodajného som považovala hnedookého rodiÄa, pretože modrooký jedinec mohol odovzdaÅ¥ len alelu pre modrú farbu oÄÃ. V prÃpade hnedookého jedinca sú možné 3 varianty genotypu, homozygotnú kombináciu som hneÄ vylúÄila, lebo v tom prÃpade by mohli maÅ¥ len hnedooké deti. Teda som zostavila dve schémy, každú pre jednu variantu otcovho genotypu. Na obrázku dole môžete vidieÅ¥ ako by to vyzeralo.
Túto Mendelovu dediÄnosÅ¥ bolo možné pozorovaÅ¥ v niektorých Äastiach rodokmeňu, keÄ sme sa sústredili len na dve generácie. Na obrázku vidÃme ako sa zelený, dominantný gén, prejavà vo fenotype potomkov. Tieto Äiastkové dôkazy, vÅ¡ak nie sú dostatoÄné, aby túto teóriu podporili.