DediÄnosÅ¥ farby oÄÃ: Polygénny model - bey2 a gey gényTento model vychádza zo zistenie, že gény ovplyvňujúce farbu oÄà sa nachádzajú na 15. a 19. chromozóme. 
Tieto dva gény sú nazvané bey2 (OCA2, chromozóm 15) a gey (EYCL1, chromozóm 19). Na bey2 géne sa dedà modrá a hnedá farba, na gey géne sa dedà zelená a modrá. Oproti Mendelovmu modelu sú tu zahrnuté dve alely navyÅ¡e, Äiže každý jedinec má Å¡tyri alely ovplyvňujúce farbu oÄÃ. Pri prejavovanà rôznych zdedených alel vo fenotype jedinca platia podobné pravidlá ako v predchádzajúcom, Mendelovom modele.
Hnedá farba je dominantná, túto alelu by sme si mohli oznaÄiÅ¥ ako veľké „B“ (z angl. brown), modrá je recesÃvna, rovnako si ju oznaÄÃme pÃsmenom „b“, avÅ¡ak malým, pretože je recesÃvna (z angl. blue), a zelená je recesÃvna voÄi hnedej a dominantná voÄi modrej, túto alelu si teda pomenujeme pÃsmenom „G“ (z angl. green). 
Aby sa modrá prejavila vo fenotype, musà maÅ¥ jedinec vÅ¡etky Å¡tyri alely modrého typu, schematicky znázornené bbbb, teda nenesie vlohu pre žiadnu inú farbu ako modrú, svojÃm potomkom môže taktiež odovzdaÅ¥ len vlohu pre modrú farbu. Naopak na prejavenie sa hnedej farby oÄà staÄà len jedna kópia alely B na chromozóme 15, Äiže genotyp má v tomto prÃpade najviac variáciÃ: Bbbb, BBbb, BbGb, BBGb, BBGG, BbGG. Pre zelenú farbu sú možné dva genotypy: bbGb a bbGG. (Williamson, Bernard a Williamson 2009)
Tento model vÅ¡ak nepoÄÃta s rôznymi farebnými odtieňmi, ani nedokáže vysvetliÅ¥ ako by mohli maÅ¥ dvaja modrookà rodiÄia hnedooké dieÅ¥a.
SlovnÃÄek pojmov: AlelaAlela alebo alelomorfa je dediÄný základ znaku, jedna z viacerých alternatÃvnych foriem génu. Môže byÅ¥ dominantná, recesÃvna, kodominantná a neúplne dominantná.
Ak je dominantná, prejavà sa vo fenotype, aj keÄ bude maÅ¥ jedinec len jednu jej kópiu (tá druhá by bola recesÃvna).
RecesÃvna alela sa prejavà len ak je prÃtomná v dvoch kópiách, teda len keÄ chýba dominantná.
Kodominanciu môžeme pozorovaÅ¥ pri dedenà krvných skupÃn, obidve alely sa prejavia vo fenotype (krvná skupina AB, jeden rodiÄ poskytol alelu A, druhý B).
Pri neúplnej dominancià sa taktiež prejavia obe alely, rozdiel je najlepÅ¡ie vidieÅ¥ na prÃklade: Ak krÞime Äervený a biely kvet, farba kvetu ich potomkov bude ružová.
Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Alela
SlovnÃÄek pojmov: ChromozómChromozóm - (z gr. chroma - farba, soma - telo) je Å¡pecifická Å¡truktúra v jadre eukaryotických buniek, skladá sa z DNA a histónov. Histónové bielkoviny tvoria akúsi kostru, na ktorú sa namotáva molekula DNA, teda nesie genetickú informáciu. Tento fakt po prvýkrát dokázal Thomas Morgan v roku 1910.
Súbor vÅ¡etkých chromozómov v jadre sa nazýva karyotyp. Ľudský karyotyp tvorà 46 chromozómov, Äiže 23 párov. Z týchto 23 párov je 22 autosomálnych a jeden pár urÄuje pohlavie, sú to tzv. gonozómy. Ženské pohlavie u ľudà urÄujú chromozómy XX a mužské XY.
Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/Chromozom
SlovnÃÄek pojmov: GeneráciaGenerácia je súhrnné oznaÄenie pre ľudà narodených v pomerne rovnakom Äasovom obdobà (spravidla 30 rokov) Äi roku a/alebo ľudà s rovnakými záujmami vyplývajúcimi z ich narodenia v pomerne rovnakom Äasovom obdobÃ, ako a aj oznaÄenie prÃsluÅ¡ného Äasového úseku ako takého.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Generácia
SlovnÃÄek pojmov: Genotyp a fenotypGenotyp je súbor vÅ¡etkých dediÄných faktorov urÄitého organizmu; jedinec charakterizovaný dediÄnými vlastnosÅ¥ami.
Fenotyp je súhrn vÅ¡etkých (dediÄných) vonkajÅ¡Ãch znakov a vlastnostà organizmu, jedinca; realizácia genotypu.
Rozdiel medzi genotypom a fenotypom: fenotyp zahŕňa len vlastnosti, ktoré sa prejavili navonok, genotyp zahŕňa vÅ¡etky gény a alely, ktoré dotyÄný jedinec zdedil. Teda naprÃklad ak farba kvetu môže byÅ¥ Äervená alebo biela, kedy biela (a) je recesÃvna a Äervená (A) dominantná, jeho genotypy môžu byÅ¥: AA, aa, Aa. Fenotypy sú vÅ¡ak len dva, biela alebo Äervená.
Zdroje: http://sk.wikipedia.org/wiki/Genotyp
http://sk.wikipedia.org/wiki/Fenotyp
