DediÄnosÅ¥ farby oÄÃ: Komplexný modelNa základe DNA od 6168 jedincov sa vedci pokúsili vypracovaÅ¥ model na predpovedanie farby oÄÃ. Stanovili 24 jednonukleotidových polymorfizmov(SNP= z angl. single nucleotide polymorphism) z ôsmich génov, ktoré sa podieľali na farbe oÄÃ. Zo svojich výsledkov vyvodili záver, že len 6 z týchto SNPov v oblastiach OCA2-HERC, SLC24A4, SLC45A2, TYR a IRF4, sú hlavnými indikátormi farby oÄà s úspeÅ¡nosÅ¥ou 0.93 pre hnedú farbu, 0.91 pre modrú a 0.72 pre zmieÅ¡ané farby. (Liu, a inà 2009)
Štruktúra dúhovky: Fuchove krypty
Fuchove krypty sú kúskové atrofie v prednej hraniÄnej vrstve a stróme. Vznikajú niekedy medzi tretÃm a ôsmim mesiacom tehotenstva a už pri narodenà môžeme pozorovaÅ¥ ich hlavné rozloženie a hĺbku. (Oyster 1999)
Å truktúra dúhovky: Å kvrnySú to body, v ktorých sa akumuluje melanÃn. Tieto pigmentové Å¡kvrny sa, na rozdiel od Fuchových krýpt, len veľmi zriedkavo objavia skôr ako pred Å¡iestym rokom života (Eagle 1988). Približne polovica dospelej populácie má v dúhovke Å¡kvrny (Rees 1976). Objavujú sa, keÄ kolónia melanocytov zvýši produkciu melanÃnu (Eagle 1988).
Existuje možnosÅ¥, že by tieto Å¡kvrny mohli byÅ¥ spojené so sklonmi k urÄitému správaniu, pretože vznik Å¡kvÅ•n je sÄasti regulovaný neurotransmitermi, ktoré sú produkované autonómnym nervovým systémom (Hu 2000, Mukuno a Witmer 1977). Taktiež je pravdepodobné, že aj prostredie ovplyvňuje Å¡kvrny v dúhovke (Sturm a Larssons 2009).
Å truktúra dúhovky: KontrakÄné brázdy 
KontrakÄné brázdy sa vytvárajú kvôli tendencii dúhovky prehýbaÅ¥ sa vždy v tých istých miestach, keÄ sa zreniÄka prispôsobuje rôznym svetelným podmienkam. Z toho dôvodu sú kontrakÄné brázdy ovplyvnené celkovou hrúbkou a hustotou dúhovky (Sturm a Larssons 2009).
Štruktúra dúhovky: Wolfflinove uzliny
Wolfflinove uzliny sú bodke podobné nahromadenia kolagénových vláken (Sturm a Larssons 2009).
