1. Pravidlo uniformity hybridov – vÅ¡etci prÃsluÅ¡nÃci prvej dcérskej generácie sú fenotypovo aj genotypovo zhodnÃ.
2. Pravidlo Å¡tiepenia znakov – keÄ sa krÞia medzi sebou prÃsluÅ¡nÃci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesÃvne znaky oboch rodiÄov.
3. Pravidlo o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.
Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Gregor_Mendel
PrÃklad: Ak krÞime bielokvetý hrach s Äervenokvetým, priÄom Äervená farba je dominantná (A) a biela recesÃvna (a).
1. Pravidlo - potomkovia budú maÅ¥ zhodný genotyp aj fenotyp (vÅ¡etci budú Äervený s genotypom Aa, teda s vlohou pre bielu farbu).
Ak skrÞime potomkov bielokvetého a Äervenokvetého hrachu, Aa x Aa.
2. Pravidlo - 25% potomkov bude bielokvetých a 75% Äervenokvetých, priÄom genotyp bude 25% aa, 25% AA, 50% Aa.
Ak si pri krÞenà vÅ¡Ãmame dve znaky, napr. farbu kvetu a tvar plodu, tieto dva znaky sa dedia nezávisle od seba.
3. Pravidlo - potomkovia môžu maÅ¥ biely kvet a guľatý plod, ale aj Äervený kvet a guľatý plod, Äi biely kvet a zvráskavený plod, jednoducho povedané, môžu vzniknúť vÅ¡etky možné kombinácie.
Existuje mnoho kritérià pre zaraÄovanie farby oÄÃ, od tých najjednoduchÅ¡Ãch až po tie zložitejÅ¡ie. NajÄastejÅ¡ie rozdeľujeme farby oÄà na tri skupiny: hnedá, zelená a modrá. PoväÄÅ¡ine je jednoduché zaradiÅ¥ ten, Äi onen odtieň do jednej z týchto skupÃn, no v niektorých prÃpadoch sa stáva, že sa nevieme rozhodnúť a to hlavne v prÃpade zmieÅ¡aných farieb, ktoré nie sú u Európanov žiadnou raritou, ba naopak, mohla by som tvrdiÅ¥, že väÄÅ¡ina ľudà v oblasti strednej Európy, má práve takéto oÄi. Zrejme práve preto si ľudia naÅ¡li mnoho rôznych pomenovanà pre presnejÅ¡ie definovanie sfarbenia dúhovky, ako naprÃklad: modrozelené, hnedozelené, orieÅ¡kové, jantárové... V bežnej komunikácii je to dostaÄujúce, no vo vedeckej sfére bolo potrebné urÄiÅ¥ presné hranice, aby sa dalo nejakým spôsobom zdokumentovávaÅ¥ a vyhodnocovaÅ¥ zÃskané materiály.
Jedna z metód, ktorú vo svojej práci opÃsal Thomas Frudakis, využÃva digitálny fotoaparát a poÄÃtaÄový softvér, ktorý analyzuje farbu a svetlo odrazené z dúhovky. Farby oÄà sú definované indexom melanÃnu v dúhovke, tzv. IMI (z angl. Iris Melanin Index). (Frudakis, 2008)
Ďalšiu metódu vypracoval Carelton Coon podľa Martinovej-Schultzovej mierky:
I. Svetlé oÄi: patria sem svetlé a svetlé-zmieÅ¡ané farby, ktoré sú na Martinovej-Schultzovej mierke medzi 16-12
a.)Svetlé: modré, zelené a šedé
b.)Svetlé – zmiešané:
i.Veľmi svetlé-zmiešané: modrá so šedou, zelenou, alebo zelená so šedou
ii.Svetlé-zmieÅ¡ané: majú okrem farieb uvedených vyÅ¡Å¡ie, aj malú prÃmes hnedej
II. ZmieÅ¡ané oÄi:12-16 na Martinovej-Schultzovej mierke. Je to zmes bledých farieb (modrej, Å¡edej, zelenej) s hnedou, ale svetlé a tmavé farby musia byÅ¥ zastúpené v rovnakej miere.
III. Tmavé oÄi:
a.)Tmavé-zmieÅ¡ané: 6-4 na Martinovej-Schultzovej mierke, nachádza sa tu prevažne hnedý pigment s malou prÃmesou bledých farieb
b.)Tmavé: 4-1 na Martinovej-Schultzovej mierke, patria sem oÄi farby hnedej (bledej aj tmavej) a veľmi tmavej hnedej (takmer Äiernej)
(Wikipedia, 2010)